Studentka 6. ročníku všeobecného lékařství Martina Andrášová strávila letní stáž v nemocnici ve španělské Murcíe. Poslala nám reportážní esej a fotografie.
Minulý rok som sa pozrela až na Taiwan, a tak som sa tento rok rozhodla skúsiť to niekde bližšie. Výber padol na Španielsko: kombinácia mora, tepla (čo som neskoršie zistila, sa ukázalo ako extrémne), sangríe a temperamentu sa mi zdala na júl dokonalá.
Dostala som stáž na gynekologicko-pôrodnickej klinike v „malom“ (400 tisíc obyvateľov) meste Murcía približne päťdesiat kilometrov od východného pobrežia. Hneď po príchode na stáž ma ovalilo štyridsať päť sviežich stupňov, pričom som pricestovala o jedenástej večer.
Ubytovanie si neviem vynachváliť: čistý, uprataný byt s nulovým počtom hmyzu, a ešte aj klimatizácia! Po Taiwane, kde fungujú trošku iné ubytovacie návyky než v Európe, som sa cítila ako v skutočnom luxuse.
Stáž na oddelení bola veľmi príjemná, hoci moja mentorka hovorila veľmi základnou angličtinou, takže som prvý týždeň musela absolvovať rýchlokurz španielčiny. Snažila sa rukami-nohami a v konečnom dôsledku sme sa celkom pekne porozumeli. Čo ma ale prekvapilo, bolo, že absolvent vysokej školy nemôže až do zloženia atestácie v podstate nič. Bola tam jedna doktorka tri roky po škole, ktorá nemala ani vlastnú pečiatku, nemohla sama pacientky posielať na CT či robiť USG, na operačnom sále sa sťažka dostala k zašitiu rany.
To boli momenty, kedy som si hovorila, že si svoju fakultu vážim, pretože nás vedie k praktickým veciam, a keď človek chce, môže si vyskúšať takmer všetko. Miestami som mala pocit, že mám možno viac manuálnych skúseností než ona. Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila, bola, že postupy na terapiu rôznych ochorení boli diametrálne odlišné od tých našich. Mám pocit, že v Španielsku predpíšu nejaký liek každej žene, ktorá do ambulancie vkročí, hoc by to mali byť nejaké výživové doplnky. Hlavne aby odišla s receptom!
V neposlednom rade: pre Španielov skutočne platí, že si z ničoho nerobia hlavu. Počas operácie si odbehli na kávičku, diskutovali s typickým gestikulovaním ako v telenovele aj štyri hodiny, a ja som sa čudovala, ako je možné, že sa od ôsmej ráno do pol druhej poobede stihla odoperovať len jedna žena.
Nemocnica bola novo zrekonštruovaná, na operačnom sále sa to približovalo vďaka klíme k severskému podnebiu a celkovo som s praxou bola spokojná, hoc som mohla čerpať hlavne z informácií než z manuálnych skúseností.
V nemocnici som si mohla zájsť na obed – a to bol zážitok! Paella, studená polievka gazpacho, mäso na tisíc spôsobov, quesadilla, najsladší žltý melón, aký som kedy jedla...
Pomimo stáže som mala dostatok času preskúmať aspoň časť Španielska. Priznám sa, krajina nie je úplne najlacnejšia, ale dá sa z nej mnoho vyťažiť aj za študentské sumy.
Niekoľko krát sme boli pri mori; keďže bolo sedemdesiat kilometrov ďaleko, nešlo to dennodenne. Murcía je jeden z najchudobnejších regiónov Španielska, jediné, v čom vynikajú, je poľnohospodárstvo, a tak nás neprekvapilo, že na pláži sme iný jazyk než španielsky nepočuli. Turisti ani veľmi o Murcii nevedia, hoci more bolo krásne čisté a pláže upravené.
Aby som sa o turistov neochudobnila, navštívila som Granadu, mesto v Andalúzii, kde sa nachádza slávna Alhambra, pevnosť a palác, spojenie vplyvu moslimov, židov a kresťanov. Andalúzia je nádherný región, zo Španielska jednoznačne môj favorit! Svojská architektúra, úžasné jedlo a nádherné pláže. Na juhu Španielska som ešte navštívila malé dedinky ako Vara, o ktorej nám domáci akosi pozabudli povedať, že je to raj pre nudistov (skutočne som tam bola jedná oblečená, ešte aj čašníci v baroch brali „nahý“ zákon vážne), Los Negros či turistické letovisko Almeriu. Celkovo je juh nádherný, hoci dosť suchý a hľadať tam zeleň budete asi márne. Z východného pobrežia som absolvovala ešte Valenciu a Alicante.
Mala som možnosť vidieť flamenco show na ulici, ochutnať sangríu a ich vyhlásené tapas a zamilovať sa do ich temperamentného spôsobu života.
Na posledných pár dní po stáži som sa vybrala ešte do Barcelony, centra Katalánska. Už v Murcii som bola upozornená, že Katalánsko je diametrálne odlišné od zvyšku krajiny, a je to pravda. Majú vlastný jazyk a snažia sa od Španielska silou-mocou držať čo najďalej. Počas štyroch dní som tam videla asi tri pochody za ich nezávislosť. Zrušili dokonca aj slávnu „corridu“ – zápas s býkmi a flamenco shows.
Mesto bolo síce nádherné, Gaudího vplyv je cítiť z každého kroku, ale ja som mala pocit, že som snáď v úplne inej krajine. Oplatí sa však vyskúšať barcelonské sladké pečivo na raňajky, vidieť Sagradu Famíliu v plnej kráse, zájsť si večer do Park Guell na úžasný výhľad a pokochať sa mestom, kde na jednom mieste žije asi najviac kultúr na svete.
Hoci to bola moja druhá stáž, užila som si ju možno ešte viac než tú minuloročnú. Španielsko každému odporúčam. Espaňu sa nedá si nezamilovať.
