Rím – večné mesto, kde nič nie je problém

Štítky

Student 4. ročníku všeobecného lékařství Ľuboš Bača píše o své letní stáži v Římě a posílá fotografie.


Dětská pohotovost. Ľuboš Bača. Archiv L. B.

Prvotné pocity boli super. Internát (kolej) nový, plne klimatizovaný, na pomery českých kolejí slušný nadštandard. No hneď druhý deň, po východe z internátu som zistil, že august plus Rím rovná sa hrozné teplo. Ale neskutočné teplo. A čakať v týchto podmienkach na autobus, ktorý chodí každých dvadsať minút, sa zdá dvadsať minút ako večnosť.

Stážoval som na pediatrickom oddelení Nemocnice Umberto I, spolu s kolegyňou Greciou z Mexika. Obavy z toho, že angličtina nebude na oddelení práve najobľúbenejší jazyk, sa naplnili. Lekári s nami komunikovali lámanou angličtinou, v ktorej aj napriek ich snahe bolo každé tretie slovo vlastne talianske. Profesor, ktorý nás mal na starosti, používal frázu „no problem“ ako odpoveď na väčšinu našich otázok, no v každom prípade bol ochotný podľa možností vyhovieť našim požiadavkám. Keď sme mu povedali, že na oddelení prakticky ničomu nerozumieme a nemáme čo robiť, vybavil nám možnosť stážovať po rannej vizite na oddelení detskej pohotovosti. Pohotovosť bola miestami zaujímavejšia, ale pochopiteľne tu nebol čas alebo prílišná ochota nám prekladať, vysvetľovať prípady pacientov. Asi najzaujímavejší bol prípad trojročného chlapca, ktorého podľa jeho slov pohrýzol malý zelený had.

Každý lekár na našom oddelení bol zodpovedný za tri až päť pacientov, o ktorých informoval na rannom hlásení. Na ranné hlásenie (začínalo o desiatej!) prišli aj iní doktori a profesori a priemerne šesťdesiat minút trvalo, kým spolu s rozprávaním zábavných príhod a vtipov prebrali zdravotný stav ôsmich až desiatich detských pacientov. Potom nasledovala vizita, na ktorej to skôr vyzeralo na rozhovor s rodičmi a hru s detskými pacientmi ako na vyšetrovanie pacienta.

Hneď po prvých dňoch som zistil, že v porovnaní s podmienkami v našej nemocnici tu niektoré veci neriešia. Napríklad non-stop otvorené okná pri zapnutej klimatizácii a hygienický štandard na oddelení (to je skôr na osobný rozhovor, nebudem sa o tom radšej verejne zmieňovať). Na druhej strane som tu videl veľmi dobrú pracovnú atmosféru medzi personálom a takisto ukážkový prístup a ochotu lekárov k detským pacientom.

A samozrejme mesto Rím. Možnosť byť vlastne štyri týždne na dovolenke v Ríme a mať dosť času navštíviť zaujímavé miesta Ríma je na nezaplatenie: Vatikán (bazilika sv. Petra, Vatikánske múzeá), Koloseum, Forum Romanum, pláže neďaleko Ríma, Panteon, desiatky parkov, záhrad, jedinečných zmrzlinární, pizzerií a iných úžasných miest.

Záverom chcem poďakovať za možnosť zúčastniť sa stáže. Bola to výborná skúsenosť, počas ktorej som mohol spoznať odlišný prístup študentov medicíny z iných krajín k pacientom, ich zvyky, ale aj históriu a pamiatky jedinečného Ríma.


Další autorovy fotografie můžete zhlédnout zde.

Vytvořeno: 7. 9. 2015 / Upraveno: 11. 12. 2023 / Mgr. Petr Andreas, Ph.D.