Erik Schmotzer z 5. ročníku Všeobecného lékařství strávil letní stáž ve slovinském Mariboru. Píše esej a posílá fotografie.
Minulý rok som mal vyraziť na IFMSA stáž do Brazílie. Stáž, ako vás asi neprekvapí, bola zrušená. Prihlasovanie na tento rok prebiehalo počas druhej vlny pandémie. Z toho dôvodu som takticky preferoval európske krajiny a na základe kladných referencií moja voľba padla na Slovinsko.
Slovinsko má o niečo lepšie ekonomické ukazovatele, avšak po technickom vybavení nemocníc je Česko viac-menej porovnateľné. Nedostatok sestier sa týka aj Slovinska. Ako v celej Európe, hospodársky vzostup a príležitosti mimo zdravotníctva s tým spojené ženú sestry z nemocníc a naopak kríza ich privádza späť do pomerne stabilného sektoru.
Svoju stáž som absolvoval na Oddelení kardiológie a angiológie Univerzitného klinického centra v Mariboru. Je to jedno z dvoch najväčších kardiologických pracovísk v zemi, ktorá má iba dve univerzitné nemocnice, dve lekárske fakulty a iba dva milióny obyvateľov. Posledná zmienená skutočnosť slovinskú medicínu a klinický výskum pochopiteľne limituje. Toto ma viedlo sa na problematiku pozrieť aj z opačnej perspektívy. Do akej miery sme my limitovaní v porovnaní s možnosťami takej Číny, kde desať miliónov žije v jednom meste?
V prvý deň praxe som bol predstavený môjmu mentorovi, s ktorým sme začali robiť vizity a preberať liečebný plán pacientov koronárnej jednotky. Po pár dňoch, keď si ma trochu „oťukal“ a predstavil ma ostatným zamestnancom, mi dal voľnú ruku s možnosťou chodiť tam, kde ma to zaujíma. Významný podiel času som trávil v echokardiografickom laboratóriu, kde som mal príležitosti si skúšať projekcie a niektoré merania. Príjemným bonusom tiež bolo, že srdečná a pozorná sestrička tu robievala výborné caffè macchiato z čerstvo namletej kávy. Ďalej som často navštevoval sály invazívnej kardiológie, kde sa uskutočňovali koronarografie, TAVI (katetrizačná nechirurgická náhrada aortálnej chlopne), LAAO (katetrizačný uzáver uška ľavej predsiene), implantácie kardiostimulátorov a kardioverter-defibrilátorov i rádiofrekvenčné ablácie.
Nedalo sa nevšimnúť, že mariborskí kardiológovia majú menší podiel administratívneho zaťaženia. Lekár správu nahrá diktafónom na kazetu, tie zozbiera sekretárka a rýchlo ich prepíše. Pacient môže počkať na správu alebo mu poštou príde domov. Ergo, lekár sa venuje medicíne a nevyťukáva dvoma prstami správy, čím sa zvyšuje efektivita práce všetkých zúčastnených.
Ako som už poznamenal, Slovinci sú počtom obyvateľov malý národ, a preto je znalosť cudzieho jazyka pre nich veľmi výhodná. Angličtinu ovládajú lekári, mladšie i rokmi skúsenejšie sestry na dostatočnej úrovni pre komunikáciu. Toto nie je vo všetkých krajinách pravidlo. S angličtinou som sa dohovoril aj na miestach, kde by ste to primárne nečakali. Ja sám pochádzam zo stredného Slovenska, ale zdravotnícku školu som študoval v Košiciach, kde som sa stretol s hneď niekoľkými východoslovenskými nárečiami. Ak to celé premiešate a pridáte štipku češtiny, dostanete z toho slovinčinu. Teda... tak trochu. Odbornému jazyku som po krátkom čase začal rozumieť dobre. Keď prišla reč na bežnejšie témy, už to takto suverénne tvrdiť nemôžem. Angličtinu som teda preferoval.
Malá zaujímavosť. Slovinskí študenti nemajú menzy, ale majú „boni“ v ich telefónoch. Bon je virtuálna poukážka na dotovanú stravu vo vybraných reštauráciách, kde sa môžu najesť s doplatkom nula až pár eur.
Slovinsko ponúka aj turistické vyžitie a postupne sú jeho krásy objavované nielen ostatnou Európou. Vhodné je pre milovníkom aktívneho odpočinku a pamiatok. V „mojom“ meste, Mariboru, môžete nájsť najstarší a stále rodiaci vinič hroznorodý na svete s vekom viac ako štyristo rokov, pokochať sa výhľadom na mesto z kopca Piramida, navštíviť Mariborský hrad alebo vypiť pohár vína v najstaršej časti mesta, Lentu. Samotné mesto sa nachádza totiž uprostred vinohradu, nie až tak metaforicky povedané. Cez víkendy sa podnikali výlety mimo Maribor. Navštívil som hlavné mesto Ľubľanu a zaplával som si v jazere Bled, čo je to jazero s ostrovom uprostred, na ktorom je postavený kostol. Slovinci sú na Bled mimoriadne hrdí. Ďalej som raftoval na rieke Soča, prešiel sa po rokline Vintgar v Triglavskom národnom parku a vyskúšal „canyoning“ (áno, je to niečo iné ako „canoeing“). V zásade prekonávate kaňon tak, že chodíte po skalách, plávate, skáčete z vodopádu... Ak chcete isť na IFMSA stáž, tak Slovinsko je veľmi dobrá voľba!
