Studentka 4. ročníku Všeobecného lékařství Barbora Sáreníková strávila letní stáž ve Slovinsku. Píše esej a posílá fotografie.
Slovinsko ma vždy lákalo. Krajina častokrát zamieňaná za Slovensko, no pritom v mnohých veciach iná. Odkedy som počula chvály na jeho nádhernú prírodu, jazerá a rieky s krištálovo čistou vodou, túžila som Slovinsko navštíviť. Taktiež som už od prvého ročníka plánovala vycestovať cez prázdniny na stáž. S potešením som teda pri výbere krajiny umiestnila Slovinsko na prvú priečku svojich preferencií. Ešte väčšiu radosť mi neskôr spravil e-mail, ktorý potvrdil moju stáž a dobrodružstvo sa mohlo začať!
Zúčastnila som sa projektu SCORE (vedeckej stáže) a svoju prax som absolvovala na anatomickom ústave lekárskej fakulty v Ľubľane. Tam sa mňa a ďalších štyroch výmenných študentov ujala veľmi milá mentorka dr. Vita Čebašek a spolu sme od pondelka do piatka pracovali na zdokonalení našich pitevných techník a precízne sme čistili jednotlivé svaly, nervy, cievy a odkrývali topografické oblasti ľudského tela. Výsledkom našej práce boli preparáty končatín, z ktorých sa majú učiť prváci (držím palce...). Hoci som sa spočiatku tohto projektu trochu obávala (nebola to moja voľba), hodiny strávené na pitevni boli nakoniec veľmi príjemné, najmä vďaka tomu, že sme tam boli piati a práca v skupine je vždy zábavnejšia.
Na obedy sme väčšinou chodievali priamo do centra Ľubľany, do reštaurácií, pretože v Slovinsku majú jedinečný systém študentského stravovania. Mesačne dostávajú takzvané boni, ktoré sa im nahrajú do aplikácie, a pri platení v reštaurácii potom priložia mobil k špeciálnemu terminálu, čím získajú zľavu. Tieto boni boli asi jednou z najobľúbenejších vecí nás výmenných študentov, pretože sme mohli ísť do skvelých reštaurácií (kde sme si okrem hlavného jedla mohli dať aj polievku, šalát či ovocie alebo dezert) a zaplatiť za to všetko nula až štyri eurá.
V júli nás v Ľubľane bolo viac ako 40 výmenných študentov. Všetci sme bývali na internáte asi 30 minút pešo od lekárskej fakulty a nemocnice. Slovinskí študenti z IFMSA sa o nás vzorne starali a vymýšľali program takmer na každý večer. Hranie spoločenských hier, Pub Crawl, paintball, turistika a spoznávanie Ľubľany prostredníctvom súťaže, pri ktorej sme museli nazbierať čo najviac fotografií s konkrétnymi pamiatkami mesta – to všetko bolo na programe.
Pre mňa osobne bol najväčším zážitkom víkendový výlet do Juliánskych Álp. Prvou zastávkou bola roklina Vintgar, ktorou sa kľukatí azúrovo modrá rieka a vytvára krásne jazierka či vodopády. Ďalej sme pokračovali na asi najznámejšie slovinské jazero – Bled, v ktorom sme si aj zaplávali. Najzaujímavejšia časť výletu však prišla až nasledujúci deň, kedy sme autobusom prekročili hranicu Slovinska s Talianskom a úzkymi horskými cestami s krásnym výhľadom na hory, sme sa cez talianske Alpy vrátili naspäť do Slovinska, až do údolia rieky Soča. Tam nás čakal adrenalínový zážitok v podobe canyoningu a raftingu. Keď nás inštruktor začal zaúčať, ako máme skákať do plytkej vody tak, aby sme si nič nezlomili, tak som si na moment myslela, že si robí srandu. Veľmi rýchlo som zistila, že to myslel vážne a zbystrila som pozornosť, aby som domov nešla so sadrou na nohe. Skákanie z výšky do asi polmetrovej vody, „ľahké“ skoky do hlbokej, šmýkanie sa po skalách, lezenie pomocou reťazí, to všetko sme napokon všetci bez akejkoľvek ujmy na zdraví zvládli. Odmenou bol podstatne menej adrenalínový rafting na rieke Soča, ktorá je svojou nádhernou priezračnou vodou skutočným zážitkom a Slovinci môžu byť na ňu právom hrdí. Po návrate z výletu nás čakalo nemilé zistenie, že na výlete bol s nami aj obávaný a preklínaný nebunkový organizmus, ktorý využil viacerých nás medikov ako svoj hostiteľský organizmus, a tak sme sa nasledujúci týždeň stretávali iba v karanténnej časti internátu a čakali, kedy budeme môcť slobodne vyjsť von a užiť si posledné dni v rozprávkovej Ľubľane.
Hoci moja stáž v Slovinsku priniesla pár nečakaných udalostí, môžem povedať, že som si ju užila naplno. Slovinsko ako krajina nesklamalo, práca na anatomickom ústave bola zaujímavá a zážitky, ktoré mám vďaka spoločenským aktivitám a novým kamarátom z celého sveta, mi zostanú na celý život. Stáž v Slovinsku, či už vedeckú alebo klinickú, rozhodne odporúčam všetkým, ktorí nechcú cestovať ďaleko, no zároveň chcú zažiť mesiac v prekrásnej krajine, počas ktorého sa nebudú ani chvíľku nudiť (teda, ak nedostanú covid...). Byť na stáži v zahraničí, v úplne inom prostredí, než na aké je človek zvyknutý, dáva priestor spoznávať nie len okolie a nových ľudí, ale aj seba samého. Tým som si bola istá už po svojom prvom výmennom pobyte zo strednej školy, ktorý som strávila na Taiwane, a práve tam som sa rozhodla, že sa chcem hlásiť na medicínu. Chcem poďakovať všetkým organizátorom za umožnenie tejto príležitosti a vám, ktorí sa chystáte na stáž, prajem kopec najlepších zážitkov a skúseností!
