Juraj Michalec, student šestého ročníku Všeobecného lékařství, strávil letní stáž v nemocnici v estonském Tartu. Píše esej a posílá fotografie.
Estónsko som si na letnú stáž vybral z jednoduchého dôvodu – keď som tam pred rokmi bol na študentskej olympiáde, zostal som užasnutý tým, aká moderná, prozápadná a prosperujúca krajina to je. Ostal som vtedy mierne zahanbený, keď som dovtedy čakal také slnečnejšie Rusko, no pravdou je, že Estónci sú v mnohom oveľa popredu od nás. A povedal som si, že chcem Estónsko vidieť znovu, tentokrát z inej perspektívy.
Celý júl som strávil v Tartu, študentskom meste, ktoré má len okolo 90 tisíc obyvateľov (a aj tak je druhým najväčším). Tartu som si matne pamätal z minulej návštevy krajiny, no už na prvý pohľad bolo tentokrát iné – prázdnejšie. Jednak z dôvodu, že sa začiatkom leta konal celonárodný hudobný Song and Dance festival v hlavnom meste Tallinn (čo je pre Estóncov veľmi významná udalosť) a jednak tým, že väčšina študentov už na leto odišla domov. Po ubytovaní sa na internáte na samom kraji mesta (na pešo asi 40 minút od centra) som mal deň na objavovanie a spoznávanie sa s ďalšími príchodzími na stáž. Bolo nás dohromady pätnásť, každý z iného konca sveta – od Mexika až po Južnú Kóreu. Spolu s nimi prišli aj estónski študenti, naše contact persons. Behom prvého týždňa sme mali International food-and-drink party, kde sme mali možnosť ochutnať dobroty z každej krajiny (vrátane niektorých alkoholov). Už behom prvých dní sme zistili, že sme sa tam zišli veľmi dobrá partia.
Aby som nepísal samé pozitíva, môj prvý deň v nemocnici nebol zrovna najšťastnejší. Estónsko som si z minula pamätal ako krajinu, kde všetci vedeli po anglicky... a mýlil som sa. Prednostka Kliniky gastroenterológie ma privítala slušnou angličtinou, ostatní lekári taktiež daj-daj. No komunikácia so sestrami bola ako pri hre Aktivity – samá pantomíma. Pri mojej prvej návšteve jedálne som tiež neobišiel najšťastnejšie. Z veľkého výberu jedál som z ponuky nevyčítal nič a ukazovaním sa mi podarilo vypýtať si len to, na čo som videl a čo som poznal. Mäso na prírodno a suché varené zemiaky. (To sa postupne zlepšilo a istotou mi bolo slovíčko „lõhe“, čiže losos).
Pacienti? Vzhľadom k priemernému veku interných pacientov (rozumej penzisti) taktiež iba estónčina, príp. ruština. Síce neviem po rusky nič, no za ruských (alebo rusky hovoriacich) pacientov som bol vždy vďačný, pretože som aspoň orientačne tušil, o čom sa asi bavia, od zdvorilostných fráz, po výrazy ako „pecheň“, či „zheludok“. Druhým prekvapením mi bola zdanlivá chladnosť a odmeranosť Estóncov, hlavne strednej generácie. Oni si hovoria „introverti“, neviem no...
Po týchto prvých momentoch som zostal celkom zaskočený. Hovorím si, čo ja budem robiť mesiac na oddelení interného typu, kde základom je komunikácia s pacientom a personálom a písanie správ? Záchranou mi však bola endoskopická sekcia a jej vedúci doktor. S ním som strávil takmer celý mesiac na endoskopiách všetkých typov, od ambulantných gastro- a koloskopiách, cez endosonografie s biopsiou, až po ERCP zo všetkých možných indikácií. Vždy s vysvetlením pacientovho stavu, samotnej procedúry, aj trpezlivými odpoveďami na moje otázky. Dokonca som mal možnosť si neraz endoskopiu vyskúšať. A behom dní sa aj kamenné výrazy sestričiek zmenili na úsmevy, keď videli, že mám záujem im pomôcť a nezavadzať. (Asi teda predsa budú „len“ introverti). V závere stáže som dokonca mal na starosti vlastného pacienta – Egypťana s akútnou pankreatitídou, ktorý hovoril po anglicky. Vo finále som preto mal z celej stáže v najväčšej estónskej nemocnici veľmi pozitívne pocity, napriek kostrbatému začiatku.
Popri samotnej stáži sme mali veľa dobrovoľného sociálneho programu. Víkendy boli venované viacdňovým výletom, napr. na ostrov Saarema, či do Tallinnu a Helsiniek, kam som nešiel so skupinou, ale individuálne s partnerkou po skončení stáže. Namiesto jedného z výletov sme ešte s tromi ďalšími študentmi (vrátane Iryny z Ukrajiny) absolvovali ukrajinský festival pri rieke v Tartu, ktorý bol krásnym kultúrnym obohatením. Veľa programu sme mali aj v priebehu týždňov, po poobediach a večeroch. Pravidelne sme navštevovali centrum Tartu na pár drinkov, napr. skvelé mojito v „malej Kube“, či pre odvážnejších sparta-shot (absinth, vodka, lokálny rum) v Trepp bare. Prekvapením pre mňa bolo, ako neskoro sa zábava v Estónsku začína a ako neskoro ráno končí. Nebolo teda výnimkou, že sme sa až okolo polnoci presúvali na začiatok nočnej zábavy do Naiiv klubu priamo na rieke (odkiaľ sme väčšinou odchádzali sklamaní, pretože Estónci nevedia, čo je správna diskoška). Z organizovanejších akcií to bola návšteva estónskeho národného múzea a hneď vedľa neho domu hore nohami (tzv. upside-down house), ďalej Pub crawl po lokálnych podnikoch alebo Apartment crawl u domácich študentov. Najväčším zážitkom pre mňa však boli Bog trip, výlet do prírodnej močariskovej rezervácie s kúpaním v jazere pri západe slnka a návšteva domácej sauny s nazbieraním vlastných vetvičiek pre saunový rituál a s ochladením sa v jazere na estónskom vidieku. Tam bolo vidieť čaro estónskej prírody a ich spirituálneho dedičstva, na ktoré sú tak veľmi hrdí.
Estónsko je skutočne modernou a vyspelou krajinou, vrátane zdravotníctva. Okrem najmodernejšieho nemocničného prostredia však ponúka aj dychberúce prírodné scenérie a kultúru, ktorá je vo veľa veciach podobná a zároveň veľmi iná od tej našej. Je to ideálna krajina na letnú stáž pre ľudí, ktorým vyhovuje pokoj menších miest, príjemných júlových 25 stupňov Celzia a neustála prepojenosť s prírodou. Za mňa – 9 z 10!
