Student 4. ročníku Všeobecného lékařství Peter Valášek strávil letní klinickou stáž v Tel Avivu v Izraeli. Píše esej a posílá fotografie.
V auguste 2019 som absolvoval klinickú IFMSA stáž v Izraeli v meste Tel Aviv, v nemocnici Ichilov na oddelení všeobecnej interny. Tel Aviv je mnohými krajinami považovaný za hlavné mesto Izraela, avšak samotný Izrael uznáva za svoje hlavné mesto Jeruzalem. Zatiaľ čo v Jeruzaleme sa prísne rešpektuje tradičná izraelská kultúra, v Tel Avive sú mravy trochu voľnejšie – je to obľúbená dovolenková destinácia s množstvom veľkých a pekných pláží, nočných barov, reštaurácií či už priamo v centre mesta alebo na promenádach popri pobrežiu. Taktiež sa tu nachádza množstvo galérií a iných umeleckých atrakcií, parkov alebo športových areálov. Jednoducho každý človek si tu nájde to svoje a má možnosť si vybrať zo širokej ponuky, ktorú mu moderný Tel Aviv ponúka.
Po prílete na letisko v Tel Avive ma čakala pasová kontrola, ktorá prebehla bez komplikácií a na ktorej som obdržal izraelské víza. Po vyzdvihnutí batožiny a vybavení všetkých formalít som sa stretol so spolužiačkou z kruhu, ktorá absolvovala taktiež IFMSA stáž, ale v júli a v inom izraelskom meste – v Be‘er Sheva. Bol som vďačný za to, že ma aspoň niekto čakal na letisku, nakoľko v mojom prípade sa stalo, že som nemal pridelenú izraelskú kontaktnú osobu (CP, Contact Person), ktorá by mi pomohla s orientáciou v Izraeli, hľadaním môjho ubytovania alebo oddelenia v nemocnici. Ušetrilo by mi to zopár hodín blúdenia v areáli jednej nemocnice, kde som býval a tiež pár hodín v samotnej ichilovskej nemocnici.
Vybavili sme hneď na letisku izraelskú SIM kartu s dátami, ktoré som potom čerpal po celý mesiac. Následne sme sa vybrali hľadať moje ubytovanie a narazili na prvý problém. To, že máte názov ulice a tiež popisné číslo, ešte neznamená, že máte vyhraté. Touto cestou chcem na diaľku poďakovať aj slovenskej ambasáde v Tel Avive, ktorú sme po ceste stretli a kde mi jasne vysvetlili, že síce ulica a popisné číslo je správne, ale som v inej mestskej časti Tel Avivu, ktorá je vzdialená od mojej hľadanej tak hodinu autobusom. Nakoniec som úspešne po asi troch hodinách od opustenia letiska našiel svoje ubytovanie, ubytoval sa a vybral sa k moru.
Prvý deň v nemocnici (a zároveň štvrtý deň v Izraeli, nakoľko som pricestoval do Izraela vo štvrtok a ich pracovný týždeň je nedeľa-štvrtok a piatok-sobota je víkend) som strávil všetkými možnými byrokratickými formalitami od zaplatenia zálohy za uniformu a kartičku do nemocnice, cez obdržanie uniformy a kartičky, až po samotné nájdenie oddelenia, na ktorom som stážoval. Nakoľko moja jediná informácia bola „Ichilov Hospital, Internal Medicine – General“, bolo to v skutočnosti dosť komplikované nájsť nejakú informovanú osobu, ktorá by ma vedela nasmerovať ďalším smerom. Nezabudnem na ironický úsmev jednej pani na recepcii, ktorá ma oboznámila, že „v ichilovskej nemocnici je asi desať oddelení všeobecnej interny“... Zabralo to nejednu hodinu, nakoľko ichilovská nemocnica je podobná veľkému motolskému bludisku, takže sa bežne stávalo, že zmätení pacienti (a samozrejme aj stážisti) pobehovali po chodbách nemocnice a snažili sa nájsť dané oddelenie. Nakoniec sa mi podarilo nájsť oddelenie a stretnúť sa s mojím doktorom, ktorý ma mal na starosti. Vysvetlil mi, ako to u nich funguje, ako prebieha bežný pracovný deň, predstavil primárovi a rezidentom a vysvetlil, čo ma čaká.
Bežný pracovný deň v nemocnici prebiehal tak, že ráno pred samotnou poradou alebo vizitou u lôžka pacienta urobili doktori ranné odbery krvi. Tie som na druhý deň už bežne praktikoval aj ja. Nasledovala porada a vizita, kde rezidenti spoločne s primárom oddelenia prešli skoro všetkých pacientov. Na oddelení bolo celkovo asi 16 izieb, ktorá mali väčšinou dve alebo tri lôžka. Žiaľ, tieto porady a vizity prebiehali v hebrejčine, takže som zachytil maximálne latinskú terminológiu. Avšak po rannom hlásení sme sa vybrali s mojím doktorom k jednotlivým pacientom, diskutovali sme (už v angličtine) o ich prípade, symptómoch, diferenciálnej diagnóze, liečbe. Taktiež, keď bola možnosť, tak som využil znalosti z propedeutiky a fyzikálne vyšetril pacientov. ¨
Keďže sa jednalo o oddelenie všeobecnej interny, bol som svedkom rôznych prípadov a diagnóz. Vedľa častých ochorení ako napr. vysoký krvný tlak, zápaly močových ciest, pneumónie alebo cukrovka sme tam mali aj zaujímavé, miestami až vzácne prípady či už rôznych nádorových ochorení, infekčných ochorení (dvakrát dokonca prípady aktívnej formy tuberkulózy alebo podozrenie na infekčnú meningitídu) alebo prípady vážnych poúrazových stavov.
Ak by som mal porovnať stav a úroveň ichilovskej nemocnice, povedal by som, že je veľmi podobná našej motolskej nemocnici, dokonca by som povedal, že Motol je na tom o trošku lepšie, ale ťažko to hodnotiť po mesačnej stáži v ichilovskej nemocnici a tiež po ročnej skúsenosti s motolskou nemocnicou, a to iba v rámci tretiackej propedeutiky a druháckej ošetrovateľskej praxe.
Voľný čas som využíval prevažne na cestovanie po Izraeli alebo na spoznávanie Tel Avivu. Dvakrát som navštívil Jeruzalem, kde som mal možnosť v starom meste vidieť z blízka Múr nárekov, Chrám Božieho hrobu, navštíviť miestne trhy a tiež stráviť dopoludnie v svetoznámom múzeu židovského holokaustu Yad Vashem, ktorý som pre jeho rozlohu a myšlienku navštívil dokonca dvakrát. V rámci voľného času som strávil predĺžený víkend v krásnej Haife, kde som počas týchto troch dní mal možnosť spoznať a obzrieť si mesto, ktoré je známe svojimi bahajskými záhradami, promenádami s neskutočným výhľadom na celé mesto, obrovským prístavom alebo tiež večernou atmosférou.
Taktiež som absolvoval jednodňový zájazd, kde prvou zastávkou bolo mesto Betlehem, v ktorom sme mali možnosť navštíviť Chrám Narodenia Pána, ktoré je považované za miesto narodenia Ježiša Krista. Zájazd pokračoval do mesta Jericho, ktoré je považované za najstaršie mesto na Zemi (staré približne desať tisíc rokov) a tiež so svojou nadmorskou výškou -223 m. n. m. (sic!) za najnižšie položené obývateľné miesto na Zemi.
Na záver nášho zájazdu sme navštívili Mŕtve more, ktoré je známe svojou vysokou slanosťou a zároveň tým, že nie je možné v ňom normálne plávať a ani sa ponoriť. Okrem iného tu slovné spojenie „nasypať soľ do rany“ naberá doslovný zmysel a nevypláca sa rozbiť si koleno v Mŕtvom mori. Čierne morské bahno, vďaka ktorému som si to koleno rozbil, má liečivé účinky najmä na kožné problémy.
Zvyšok voľného času som trávil v Tel Avive spoznávaním samotného mesta. V mestskej časti Petach Tikva, kde som býval, som navštívil miestnu galériu, írsky bar Oscara Wilda alebo reštaurácie či už s miestnou alebo zahraničnou kuchyňou. Tel Aviv má tú výhodu, že človek sa môže zaviesť asi kamkoľvek a ísť, ako sa hovorí, „kam ho nohy zavedú“, a narazí na rôzne pamiatky alebo iné zaujímavé atrakcie. Nejedenkrát som svoj voľný čas využíval práve týmto štýlom, že „sadnem do autobusu, vystúpim na tejto zastávke a potom pôjdem niekam, neviem kam“. Takto som spoznal staré mesto a prešiel sa po približne piatich kilometrov dlhej promenáde pri mori. Narazil som na množstvo pamiatok, užíval si atmosféru nočného Tel Avivu, prechádzal sa po promenáde za hudobného sprievodu pouličných umelcov. Alebo sledoval západ slnka a premenu denného Tel Avivu na nočný Tel Aviv, plný svetiel z moderného centra, plný mladých ľudí, ktorí si užívali voľné chvíle na pláži, plný rodín, ktoré organizovali s ďalšími rodinami a kamarátmi rôzne pikniky a iné spoločenské udalosti, plný nás, turistov, ktorí sme obdivovali prostredie a atmosféru starého mesta.
Cenovo je stáž v Izraeli drahá záležitosť. Cestovanie mestskou hromadnou dopravou v Tel Avive stálo na hodinu 5,90 NIS (nový izraelský šekel), v prepočte približne 1,5 € alebo 40 Kč. Keďže som býval približne jednu hodinu od nemocnice a hodinu a pol od pláže, každý deň som mohol dať za dopravu okolo 18 NIS / 4,5 € / 120 Kč. Za normálnu večeru v reštaurácii pre jedného človek som platil v priemer od 50–60 NIS / 13–15 € / 330–400 Kč, chvalabohu v rámci poplatku za stáž sme mali preplatený obed v nemocnici, ktorý stál 15 NIS / 4 € / 100 Kč a bol formou švédskych stolov, takže si človek mohol naložiť, koľko chcel, a vybrať si zo širokej ponuky. No a nebudem klamať, jedna z prvých vecí, čo ma zaujímala na cenách, bola cena fľaškového piva (česko-slovenská nátura sa nezaprie) – 8,9 NIS / 2,3 € / 60 Kč, pričom to bolo jedno z tých najlacnejších. O čapovanom pive v baroch alebo reštauráciách som už radšej ani nepremýšľal.
Napriek naozaj mnohým pochybnostiam najmä voči sebe, rôznym nie zrovna pozitívnym veciam ohľadom organizácie alebo nepríjemným zážitkom, ktoré sa mi prihodili počas stáže a pobytu v Izraeli, mesačná stáž ma mnohé naučila, či už pri pacientoch alebo aj o sebe. Okrem iného som vďačný najmä za to, že som mal možnosť zistiť, že sa dokážem o seba postarať, plánovať si sám voľný čas, vymýšľať si pre seba program (ktorý žiaľ z izraelskej strany skončil pri jednej trojhodinovej párty, po ktorej nás aj tak všetkých poslali preč), alebo že mi prekvapivo veľmi vyhovovalo chodiť na výlety sám. Inak by som sa nedostal na všetky tie miesta, ktoré som navštívil. A tiež som sa utvrdil v tom, že spontánne akcie sú najlepšie – keď si človek deň pred odchodom do Haify o 11 večer zjednáva cez Airbnb ubytovanie v Haife alebo keď si človek kupuje zájazd opäť deň pred konaním akcie, prípadne sa vydá do starého mesta a vznikne z toho celovečerná prechádzka starým Tel Avivom po promenáde pri mori.
Takže na záver chcem poďakovať našej českej IFMSA, že mi umožnila absolvovať stáž v takej nádhernej krajine, akou je Izrael. Už teraz mi to tam chýba a neľutujem, že som sa na to dal a absolvoval to. Taktiež ďakujem rodičom, či už za ich trpezlivosť, ochotu alebo finančnú podporu. A určite by som chcel týmto siahodlhým príspevkom najmä povzbudiť spolužiakov a odkázať, že ak máte príležitosť takto vycestovať na nejakú stáž, choďte, cestujte, spoznávajte krajiny, dokým máte ešte čas a možnosti. Stojí to za to!
