Matej Prachár, student pátého ročníku Všeobecného lékařství, strávil měsíc na stáží v jordánském Ammánu. Píše esej a posílá fotografie.
V auguste 2024 som vycestoval na mesačnú klinickú stáž do Jordánska, a hneď do jeho hlavného mesta, Ammánu. Nevedel som, čo čakať, pretože na Blízkom východe som nebol a posledný rok sa to iba hemží neveselými správami z tejto oblasti. Ukľudnil som svoje blízke okolie, že to prežijem, a vybral som sa na letisko. Aj keď sa to môže zdať ďaleko, Ammán je iba štyri hodiny letu z Budapešti, čo ho robí dobre dostupným.
Po prílete ma však čakalo prekvapenie v podobe absencie domáceho študenta, ktorý ma mal vyzdvihnúť. Vďaka Audrey z Francúzska, ktorá priletela pár hodín predo mnou, som sa dostal na hotel, kde nás už privítali domáci. Odviezli nás na obed do neďalekej reštaurácie a nechali nás aklimatizovať sa. Po zúfalej noci plnej cestovania a rána bez adresy hotelu a odvozu z letiska to bola príjemná zmena. Ďalší týždeň sme čakali na ďalších študentov, s ktorými sme strávili svoju stáž. Takže sme mali dosť času na spoznávanie sa a obdivovanie mesta.
Po príchode všetkých študentov nás domáci odviezli na náš prvý deň v nemocnici, na ktorý sme všetci netrpezlivo čakali. Nikto nevedel, čo čakať. Stáž prebiehala v nemocnici Al-Kindi v širšom centre Ammánu. Po príchode tam sme neverili vlastným očiam. Nevedeli sme, či sme vstúpili do nemocnice, alebo do luxusného hotela. Vedúca marketingového oddelení nás previedla nemocnicou a ukázala nám, ako to u nich funguje. Následne nám predstavila naše oddelenia, na ktoré sme nastúpili nasledujúci deň.
Ja som strávil svoju stáž na gastroenterológii. Oddelenie bolo menšie, osemlôžkové, ktoré zvládli pokryť dvaja doktori. Práce nebolo na rozdávanie, tak väčšinu času som strávil s doktorom pri rozhovoroch o managementu pacienta, prístupu k nemu a jeho diagnózou. Lekárska dokumentácia bola vedená anglicky, takže personál bol jazykovo super vybavený a ochotný mi kedykoľvek zodpovedať moje otázky. Využil som príležitosť asistovať a neskôr aj zaviesť pacientovi NGS, inému zaviesť močový či arteriálny katéter. Viackrát som bol pri gastroskopii či koloskopii, kde sa mi pošťastilo naraziť na pacienta s ukážkovým Crohnom. Oddelenie však bolo vo výsledku kľudné, bez pobehujúceho personálu na chodbe. Pre nás niečo nepredstaviteľné.
Počas poobedných hodín nám domáci študenti pripravovali zaujímavý sociálny program. Od návštevy historického mesta Jaresh datovaného až do starovekého Ríma, prebádanie okolitých historických miest, športových aktivít až po preskúmanie famóznej jordánskej kuchyne. Neprešiel deň kedy by sme nešli na shawarmu, hummus alebo knafu. A moje pľúca mi nepoďakujú za množstvo shishe, ktorou si museli prejsť.
Okrem Ammánu sme absolvovali aj výlety do púšte Wadi Rum s pozorovaním hviezd, Aqaby, vznášali sa v Mŕtvom mori a objavovali taje z divov sveta – skalnatého mesta Petry. Je úžasné ako v strede ničoho boli ľudia schopní pred vyše dvomi tisíci rokmi postaviť také rozsiahle mesto. Aj keď stráviť päť hodín na rozpálenej púšti chodením dalo trošku zabrať, bol to veľmi naplňujúci a relaxačný únik z rušného Ammánu.
Arabskú kultúru som si za ten mesiac veľmi obľúbil, najmä ich kuchyňu a ich typickú pokrývku hlavy – hattah. Bohužiaľ o arabských krajinách koluje vo svete veľa mýtov, ktoré mi Jordánci vyvrátili hneď prvý týždeň. Sú veľmi milí, pohostinní, štedrí a nápomocní. Jordánsko je kľudná krajina, bez známok vojnových nepokojov (ak nepozeráte správy). Našťastie toto neutrálne „Švajčiarsko“ Blízkeho východu je jednoducho prístupné a rozhodne hodné objavovania. Takže nepriestrelnú vestu nechajte doma, zbaľte si kufre a bežte ho preskúmať, nebudete ľutovať. Yallah, habibi!
