Barbora Lacková, studentka 4. ročníku Všeobecného lékařství, strávila letní stáž v Krakově. Píše esej a posílá fotografie.
Tohtoročný august som strávila na klinickej stáži v poľskom Krakove. Krakov sa objavil v mojom hľadáčiku šťastnou náhodou po pútavej prednáške staršieho študenta. Veľkou výhodou upustenia od exotiky pri výbere stáže bola blízkosť – nielen tá na mape, ale aj kultúrna či jazyková.
Prvým príjemným prekvapením bolo moje umiestnenie do novej budovy Univerzitnej nemocnice Jagelovskej univerzity. Ide o komplex postavený v roku 2019, a ako povedala moja CP (kontaktná osoba) Klaudia: „Je ako z amerického filmu.“ Uchvátilo ma v nej všetko od moderného vybavenia až po bufet. Mojím favoritom bola kartička, ktorá nám po priložení otvárala dvere všade tam, kam sme sa potrebovali dostať.
Na kliniky nás pridelili po menších skupinkách, ja a kolega z Bulharska sme boli na endokrinológii. Za mesiac sme sa stretli so škálou diagnóz, od bežných incidentalómov nadobličiek, po celé rodiny so vzácnymi syndrómami. Počas stáže som obdivovala spoluprácu starších a mladších lekárov. Každého pacienta mali na starosti dvaja doktori, ktorí pred vizitou medzi sebou konzultovali výsledky a ďalší postup. Tiež som pozorovala aktívne zapájanie študentov do diania na oddelení. Moderný prístup symbolizovalo aj oblečenie personálu – pestrofarebné scrubs. Dá sa povedať, že som v bielej vyčnievala z davu.
Voľné poobedia a večery zapĺňal bohatý program pobočky lokálnej IFMSA. Počas celého pobytu s nami komunikovali a ochotne riešili naše potreby a sťažnosti. Taktiež organizovali „všehochuť“ výletov, každý si prišiel na svoje. Počas víkendov sa išlo napríklad do Osvienčimu, do soľnej bane Wieliczka či do okolitých miest.
Moje najobľúbenejšie chvíle boli tie, ktoré sme strávili ako celá desaťčlenná skupinka stážistov pokope. Každý pochádzal z iného kúta Európy a jedna stážistka prišla z Afriky. Radi sme sa medzi sebou rozprávali o národnostných rozdieloch, našich hobby a tiež o nás samotných. Niekoľkým vzájomne navarených večeriam kraľovala takzvaná NFDP (National Food and Drink Party). Okúsili ste už niekedy španielsku tortillu de patatas alebo originálny maďarský paprikáš krupli? Z varešiek kamarátov medikov chutili skvelo. Večer bol ukážkou varených jedál, sladkostí a nápojov typických pre naše krajiny.
Spoločne strávený mesiac sme s mojou skupinkou zhodnotili ako veľký pokrok v profesijnom, ale hlavne v osobnom živote. Obmedzený čas nás nútil využiť každú chvíľku plnohodnotne, niekedy sme si dopriali cestovanie, inokedy zaslúženého šlofíka. Spoznali sme priateľov na (dúfajme) celý život a prežili kopu zážitkov. Napríklad som zistila, že milujem karaoke a sladený čaj z Maroka. Určite odporúčam vyraziť do zahraničia na stáž všetkými desiatimi.
