Student 6. ročníku Všeobecného lékařství Dávid Mačej strávil tři týdny v Hamburku na Klinice Dr. Guth. Stážoval v rámci fakultního Institucionálního plánu. Píše esej.
Náhledová fotografie: Shutterstock.
Človek mieni, corona mení. Asi takto by sa dal charakterizovať celý rok 2020 a podobne to bolo aj s mojou nezabudnuteľnou stážou. Pôvodne sme si so spolužiakom naplánovali znovuobjaviť Nepál, pomôcť v miestnej nemocnici a za odmenu vyšľapať nejaký ten kopec. Epidemiologická situácia však bola proti nám, no ja som chcel stoj čo stoj nazbierať cenné skúsenosti a vycestovať. Preto som sa veľmi potešil pozitívnej odpovedi zo severu Nemecka. Moin, Moin aus Hamburg, takmer dvojmiliónový prístav na rieke Labe, ma hneď očaril.
Nastúpil som sa na menšiu Kliniku Dr. Guth, kde sa hlavne špecializovali na chirurgiu nohy a ruky, plastickú a estetickú chirurgiu a tiež ortopédiu. Podarilo sa mi dostať do tímu plastickej chirurgie, medzi troch šikovných lekárov, ktorý ma hneď medzi seba prijali. Výhoda v nevýhode v tak malom tíme je, že sa nemáte kde a kedy stratiť, a do pracovného procesu som bol zaradený od začiatku. Snažil som sa vždy priložiť ruku a pomôcť, kde sa len dalo. Ráno sme navštívili našich pacientov, skontrolovali pooperačné rany, urobili ich preväzy a ako každý študent na stáži som povinne robil ranné odbery. Potom som sa odobral asistovať na operačný sál. Páčil sa mi systém, že sa operovalo tri dni a ambulancia bola dva dni v týždni. Človek má pocit, že tak rýchlo nesklzne do stereotypu.
Povinné letné praxe majú aj nemeckí študenti a takto som spoznal aj dvoch mladších kolegov. Všetci traja sme boli pozvaní na každoročné posedenie pre začínajúcich lekárov asistentov z kliniky. Poviem vám, to bol nezabudnuteľný večer. Na záhrade u primára sme grilovali, po zotmení sa zapálila vatra a pokračovalo sa… Ráno na vizitu sme v plnom počte nedošli.
Samozrejme nebolo to len o každodennom chodení do nemocnice. Hamburg ako druhý najväčší prístav Európy má čo ponúknuť. Býval som v štvrti podobnej pražskému Žižkovu. V tom čase, ešte bez corona obmedzení, boli podniky plné ľudí a víkendová atmosféra ma hneď opantala. Na vychýrenú Reeperbahn a St. Pauli to bol len kúsok. Víkendová prechádzka po brehu Labe, cez prístav, popri majestátnej a krásnej budove Elbphilharmonie, do centra k Rathaus a na záver oddýchnuť si k Alstersee. Tam som si všimol, aké to je mesto protikladov. Na jednej strane jazera stoja honosné vily, architektonické skvosty a na druhej hneď cez vodu obyčajné panelové domy.
Veľmi som sa tešil na tieto tri týždne. Milý pracovný kolektív, ktorý ma veľa naučil, cenné kontakty, popritom skvelé zážitky s kamarátmi a mesto, kde sa určite ešte vrátim prevýšili moje očakávania. Škoda len, že všetka obrazová dokumentácia ostala v rozbitom telefóne.
