Simko F, Pechanova O, Pelouch V, Krajcirovicova K, Celec P, Palffy R, Bednarova K, Vrankova S, Adamcova M, Paulis L. J Hypertens. 2010 Sep;28 S13–8
Světlem indukovaná hypertenze je neobvyklým, nicméně zajímavým modelem experimentálního výzkumu. V této práci byly provedeny pokusy na potkanech, u nichž byla indukována hypertenze pomocí kombinace světla a L-NAME (N-nitro-L-arginin-metylesteru). Autoři hledali odpověď na otázku, jak je tento proces ovlivňován podáváním melatoninu nebo kaptoprilu. Kromě krevního tlaku byly sledovány změny v biochemii plazmy a změny přímo v myokardu – rozvoj fibrózy, stupeň hypertrofie levé komory a biochemické parametry. Oba léky vykazovaly výrazné protektivní účinky, avšak jejich působení se zjevně kvalitativně vzájemně lišilo. Zdá sa pravděpodobné, že kombinace kaptoprilu a melatoninu by mohla mít komplementární protektivní účinky na remodelaci hemodynamicky přetížené levé srdeční komory. Více se lze dočíst v článku v Journal of Hypertension (IF: 5.135).
Tato práce navazuje na zde dříve zmíněné publikace stejného kolektivu autorů, jež byly v Publikačním okénku představeny prof. RNDr. Václavem Pelouchem, CSc., z Ústavu lékařské chemie a biochemie UK 2. LF. Tentokrát to již bohužel není možné.
Oslovili jsme tedy jeho kolegu z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prof. MUDr. Fedora Šimko, CSc., a poprosili jsme ho o jeho řádky o tom, co všechno jeho spolupráce s prof. Pelouchem přinesla.
V tomto aj v minulom roku publikované články v časopise Journal of Hypertension, kde sa na viacerých z nich podieľali profesor Pelouch a docentka Adamcová z Univerzity Karlovej, majú zložitú genézu. V auguste 2010 vyšlo v časopise Journal of Hypertension špeciálne číslo guest editorov prof. MUDr. Fedora Šimka, CSc., z Lekárskej fakulty UK v Bratislave a RNDr. Oľgy Pecháňovej, DrSc., zo Slovenskej akadémie vied s názvom Remodelling of the heart and vessels in experimental hypertension: advances in protection. J Hyperten 28, suppl. 1, 2010, 1–62.
Toto suplementum je však už naším druhým suplementom v rovnakom časopise, keď v auguste 2009 nám v Journal of Hypertension vyšlo špeciálne číslo „Recent trends in hypertension treatment: perspectives from animal experiments“ – opäť s guest editormi Šimko – Pecháňová. Ponuka robiť hosťujúceho editora špeciálneho čísla v tak renomovanom časopise je vo vedeckej komunite považovaná za jedno z najvýznamnejších uznaní medzinárodného kreditu, pričom opakované pozvanie v tak krátkom čase je ojedinelé. Rovnako ako v minulom roku aj v tomto čísle sme s dr. Pecháňovou autormi piatich prác z desiatky publikovaných, čo je tiež neobvyklé. Pritom tematika remodelácie, teda štrukturálnej, metabolickej a funkčnej prestavby myokardu ako odpovede na hemodynamické preťaženie je jednou z najpertraktovanejších tém súčasnej kardiológie.
Na publikovaní niekoľkých našich experimentálnych prác v týchto suplementách sa významnou mierou podieľal prof. RNDr. Václav Pelouch, CSc., z Ústavu lékařské chemie a biochemie UK 2. LF a doc. MUDr. Michaela Adamcová, Ph.D., z Ústavu fyziologie LF UK Hradec Králové. Hypertrofia ľavej komory je síce adaptáciou na hemodynamické preťaženie, keď väčšia masa srdca je schopná zvládnuť väčší hemodynamický náklad bez zvýšenia spotreby energie, avšak štruktúra takéhoto srdca je kvalitatívne odlišná od normálneho myokardu, čo vedie k predčasnému zlyhaniu srdca, infarktu myokardu alebo náhlej smrti. Na tejto zhoršenej prognóze sa podieľa predovšetkým alterácia väziva.
Profesor Pelouch zdokonalil metodiku, ktorá umožňuje nielen globálne stanovenie fibrózy hypertrofovaného srdca, ale umožňuje detailnú analýzu individuálnych kolagénnych aj nekolagénnych proteínov, čo poskytuje mimoriadne detailný obraz proteinového remodelingu srdca a oveľa detailnejšiu možnosť posúdenia interakcie potenciálnych protektív z hľadiska modifikácie neželateľnej prestavby myokardu.
Tieto metodické postupy vo vzájomnej spolupráci s profesorom Pelouchom prebrala a ďalej zdokonalila docentka Adamcová z Hradca Králové. Moja spolupráca s profesorom Pelouchom trvala od r. 1996 a s docentkou Adamcovou trvá asi od r. 2005 a pracovné aj priateľské stretnutia s menovanými českými kolegami boli vždy pre mňa nielen vedeckou inšpiráciou, ale aj veľmi príjemným spoločenským zážitkom. Pamätám sa, ako po prečítaní pripomienok od redaktora J Mol Cell Cardiol k dvom našim publikáciám v r. 1996 a 1999 sme strávili takmer po dva dni v Bratislave a profesor Pelouch našiel racionálne východiská zo situácie, ktorá sa nám ostatným autorom zdala takmer neriešiteľná. Moje opakované návštevy profesora Peloucha v Prahe si každú presne pamätám nielen preto, že som mal možnosť pokochať sa nádherou stovežatej kráľovnej v srdci Európy, ale aj vstrebávať rozprávania Václava z pracovného aj osobného života, ktoré boli bez výnimky podfarbené známym Vaškovým humorom a až „infekčne“ pozitívnym myslením. Naposledy sme sa stretli práve pri príprave vyššie analyzovaných – vtedy ešte pripravovaných publikácií v Hradci Kráľovom u docentky Adamcovej na jar 2008 a s uspokojením som konštatoval, že napriek zdravotným ťažkostiam mal Vašek dosť síl rozdávať okoliu nielen vedeckú múdrosť a nadhľad, ale aj radosť z dňa a pozitívnu energiu. Naše ďalšie stretnutie plánované na január 2009 sa žiaľ neuskutočnilo. Ale vlastne áno. S Miškou Adamcovou sme v pražskej cukrárni výsledky plánovanej publikácie predebatovali, prácu dokončili a publikovali – samozrejme aj pod spoluautorstvom profesora Peloucha, ktorý mal na vzniku práce významný podiel.
Dlhoročná vedecká spolupráca s profesorom Pelouchom a pokračujúca s docentkou Adamcovou je pre mňa dokladom toho, že v oblasti medicíny a vedy medzi českými a slovenskými kolegami neexistujú hranice a medzi Univerzitou Karlovou a Univerzitou Komenského prebieha spolupráca a priateľstvo na najvyššej vedeckej aj ľudskej úrovni.
-az-
